Energetický manažment – legislatívny rámec a podpora

Dne 6. září byla zahájena konference Energetický manažment 2021, Podbanské – Vysoké Tatry, Grand hotel Permon. Na konferenci organizované Slovenskou společností pro techniku prostředí se registrovalo přes téměr 160 posluchačů i přes zpřísněná proticovidová opatření, včetně účasti z Maďarska a Česka.

Podtitul názvu konference „Nové trendy vo využívaní obnoviteľných zdrojov energie“ více specifikoval zaměření konference vzhledem k tomu, jak evropská a národní politiky v oblasti energetiky vynucují přechod na využití OZE.

Odborný program byl rozdělen do 5 samostatných sekcí:

• Energetický manažment – legislatívny rámec a podpora
• Energetická efektívnosť vo využívaní obnoviteľných zdrojov energie
• Aktuálne prístupy k projektom garantovaných energetických služieb
• Energetická efektívnosť v priemysle
• Energetická efektívnosť a vnútorné prostredie budov

I. SEKCIA – ENERGETICKÝ MANAŽMENT – LEGISLATÍVNY RÁMEC A PODPORA

Základem je LEGISLATÍVNY RÁMEC A PODPORA, jak pojmenovala svou přednášku Dr. Ing. Kvetoslava Šoltésová, CSc. „Pripravuje sa zmena pre povinné energetické audity. V súčasnosti sa pripravuje revízia európskej smernice o energetickej efektívnosti, ktorá je zameraná aj na povinné energetické audity. Po viacročnom zdôvodňovaní zo strany niektorých členských štátov sa pripravuje zmena, ktorá súvisí so spotrebou energie. V článku 11 navrhovanej revízie smernice sa za kritérium na posudzovanie povinnosti vykonať energetický audit už neposudzuje typ podniku (veľký podnik resp. malý, stredný podnik), ale úroveň spotreby energie, a to nasledovne:

• podniky s priemernou ročnou spotrebou viac ako 100 TJ (27 778 MWh) sú povinné zaviesť systém energetického manažérstva, ktorý je certifikovaný nezávislým orgánom podľa príslušných európskych alebo medzinárodných noriem,
• podniky, ktoré nemajú zavedený systém energetického manažérstva, s priemernou ročnou spotrebou viac ako 10 TJ (2 778 MWh) sú povinné zabezpečiť vykonanie energetického auditu nezávislým a nákladovo efektívnym spôsobom, odborníkmi kvalifikovanými alebo akreditovanými v súlade s požiadavkami podľa článku 23 smernice alebo implementovaný a kontrolovaný podľa vnútroštátnych právnych predpisov.“

Poměrně zásadní změny jsou na Slovensku navrhovány pro oblast diaľkového vykurovania a chladenia:

„Komplexné hodnotenie vykurovania a chladenia predkladajú členské štáty Komisii ako súčasť Národných energetických a klimatických plánov, pričom bude povinné zabezpečiť, aby do prípravy plánov vykurovania a chladenia, komplexného hodnotenia a súvisiacich opatrení bola zapojená aj verejnosť. Členské štáty majú motivovať regionálne a miestne orgány, aby vypracovali lokálne plány pre vykurovanie a chladenie minimálne v obciach s celkovým počtom obyvateľov vyšším ako 50 000.

Oproti pôvodnému zneniu smernice, kde sa povinnosť vykonať analýzu nákladov a prínosov vzťahovala na zariadenia s tepelným príkonom vyšším ako 20 MW, nové znenie směrnice túto povinnosť rozširuje na zariadenia s príkonom vyšším ako 5 MW. Povinnosť vykonať analýzu sa podľa nového návrhu bude vzťahovať aj na dátové centrá s celkovým menovitým príkonom energie vyšším ako 2 MW.

Návrh mení podmienky pre účinné systémy diaľkového vykurovania a chladenia a to priebežne postupných znižovaním podielu tepla vyrobeného kombinovanou výrobou elektriny a tepla (ďalej aj „KVET“) a zvyšovaním podielu tepla z obnoviteľných zdrojov energie (ďalej aj „OZE“).

… podľa pripravovaného nového znenia smernice považuje systém s príkonom väčším ako 5 MW, ktorý je vybudovaný alebo podstatne zrekonštruovaný tak, aby v čase uvedenia do prevádzky alebo opätovného uvedenia do prevádzky po rekonštrukcii spĺňal nasledovné kritériá:

1. Do 31. decembra 2025 systém, ktorý využíva najmenej 50 % energie z OZE, 50 % z odpadového tepla, 75 % tepla vyrobeného kombinovanou výrobou, alebo 50 % z kombinácie takejto energie a tepla;
2. Od 1. januára 2026 systém, využívajúci najmenej 50 % energie z OZE, 50 % z odpadového tepla, 80 % tepla vyrobeného vysokoúčinnou kombinovanou výrobou alebo aspoň kombinácia takej tepelnej energie, ktorá je dodávaná do siete, kde je podiel OZE najmenej 5 % a celkový podiel energie z OZE, odpadového tepla alebo tepla vyrobeného vysokoúčinnou kombinovanou výrobou je najmenej 50 %;
3. Od 1. januára 2035 systém, využívajúci najmenej 50 % energie z OZE a odpadového tepla, kde je podiel OZE najmenej 20 %;
4. Od 1. januára 2045 systém, využívajúci najmenej 75 % energie z OZE a odpadového tepla, kde je podiel OZE najmenej 40 %;
5. Od 1. januára 2050 systém, využívajúci len energiu z OZE a odpadového tepla, kde je podiel OZE najmenej 60 %.

K podpoře realizace nařízených opatření na Slovensku lze, podobně jako v Česku, využít MODERNIZAČNÝ FOND A PLÁN OBNOVY A ODOLNOSTI V OBLASTI ENERGETIKY, o kterých hovořil Mgr. Martin Pitorák, Ministerstvo hospodárstva SROV.

Na jedné straně plány, na druhé realita, zdůraznil v přednášce MONITOROVACÍ SYSTÉM ENERGETICKEJ EFEKTÍVNOSTI AKO SÚČASŤ „ENERGETICKÉHO MANAŽMENTU“ ŠTÁTU Ing. Peter Štibraný, SIEA. Proto je velmi důležité sledovat, jak se provedená opatření projevují nejen okamžitě, ale dlouhodobě. Monitoring ukazuje, že úporný efekt se po čase může i zhoršovat, například v důsledku zvýšeného požívání dalších spotřebičů energie atp. Příkladem mohou být domácnosti, viz graf spotřeby elektrické energie slovenských domácností z let 2010 až 2018.

Velmi důležité je, aby monitorovací systém byl pro jeho povinné účastníky jednoduše obsluhovatelný, uživatelsky přístupný. Takový má být „PRIPRAVOVANÝ NOVÝ INFORMAČNÝ SYSTÉM ENERGETICKEJ EFEKTÍVNOSTI „IS EE“.

ENERGETICKÝ AUDIT BUDOV S POSÚDENÍM VYUŽITIA GARANTOVANÝCH ENERGETICKÝCH SLUŽIEB (GES) – PODKLAD PRE ROZHODOVANIE ENERGETICKÉHO MANAŽÉRA VO VEREJNEJ SPRÁVE, autorů Ing. Ivan Knapko, Ing. Zdenko Letenay, SIEA, Sekcia energetiky, ukázala výsledky některých auditů energetického hospodářství různých typů budov, jejichž modernizace byla podpořena z veřejných zdrojů. K prezentaci byly vybrány budovy s různou podlahovou plochou. Výsledky jsou rozdílné, v některých případech jsou plněny normativní požadavky, v některých budovách nejsou plněny. Typicky například v oblasti vytápění nebo přípravy teplé vody. Audity ukázaly, že i v těchto budovách existuje potenciál úspory energií s přijatelně dlouhým obdobím ekonomické návratnosti. Realizace navržených opatření tak závisí na majitelích a stavu legislativy, která by měla nařídit jejich povinnou realizaci.

Příklad vyhodnocení vztažený na veřejné body s podlahovou plochou 501 až 1 000 m² je v tabulce.

Tab. 5 Prehľad mernej spotreby energie verejných budov od 501 m² do 1 000 m² clekovej podlahovej plochy

„Skutočná spotreba energie na vykurovanie je takmer totožná s normalizovanou, je teda oprávnené predpokladať, že nedochádza k prekurovaniu a ani nedokurovaniu. Energetická náročnosť budovy zodpovedá jej tepelno-technickým vlastnostiam. Rovnako to platí aj pre prípravu teplej vody.

V mieste spotreby „Osvetlenie“ je potreba energie na osvetlenie takmer dvojnásobná, čo je možné vysvetliť tak, že v budovách sa šetrí pri osvetlení a v mnohých prípadoch nie sú dodržané hygienické požiadavky.

Priemerná doba návratnosti navrhovaných opatrení je 27 rokov. Financovanie navrhnutých opatrení len prostredníctvom GES nie je reálne. Kombináciu financovania z verejných zdrojov a súkromných zdrojov poskytovateľa GES je nevyhnutné posúdiť z hľadiska dopadu na verejný dlh.“

„Z analýzy auditov budov verejného sektoru vyplýva, že len vo výnimočných prípadoch je realizácia opatrení energetickej efektívnosti prostredníctvom GES reálna, nakoľko dĺžka poskytovania GES by v prípade zatepľovania budov dosahovala hodnoty nad 25 rokov. Bude potrebné hľadať optimálny model financovania a to kombináciou rôznych zdrojov financovania s prihliadnutím na možnosti čerpania európskych zdrojov z Plánu obnovy a odolnosti ako aj nového programového obdobia štrukturálnych fondov 2021–2027.“

Informační podporu jednotlivcům i organizacím, i oblasti získání dotací, poskytuje „národný projekt Odborne o energii.“ Jeho cílem „je poskytnúť kvalifikované informácie špecialistom, ktorí sa venujú realizácii nízkouhlíkových opatrení najmä v oblasti energetickej efektívnosti a využívania obnoviteľných zdrojov energie. Projekt, ktorý realizuje Slovenská inovačná a energetická agentúra, je financovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja prostredníctvom operačného programu Kvalita životného prostredia.“ Součástí přednášky NÁRODNÉ PROJEKTY SIEA PRE DOMÁCNOSTI A ŠIROKÚ VEREJNOSŤ Michala Iloviče bylo i představení systému řízení toku financí dle předmětu realizovaných opaření v domácnostech, program „Zelená domácnostiam II“. Sledují se také náklady na ušetřenou kWh jako důležitý faktor pro plánování modernizačních opatření.

Přenáška REGIONÁLNE ENERGETICKÉ PLÁNOVANIE – PRÍPRAVA ODBORNÝCH KAPACÍT PRE LOKÁLNU A REGIONÁLNU ENERGETIKU, Mgr. Ivany Zajíčkové, Slovenská inovačná a energetická agentura, zdůraznila, že posílení zapojení každého města, regionu je zásadní pro plnění úkolů do roku 2030. Předpokládá se zřízení a působení:

1. Krajské energetické centrá (ďalej len „KEC“)
2. Regionálne centrá udržateľnej energetiky (ďalej len „RCUE“)

U regionálních center lze předpokládat sdružování obcí, dělení kompetencí mezi nimi podle jejich rozhodnutí. Zásadní je informační provázanost KEC i RCUE.

Na jedné straně plány a cíle v ochraně klimatu, na druhé straně možnosti, které nabízí výrobci zařízení pro vytápění a přípravu teplé vody. Výběr zařízení je podřízen splnění aktuálních kritérií na energetickou náročnost budovy, podíl OZE. Některé možné kombinace se již dostaly mimo realizovatelnost. A to platí jak pro rodinné domy, bytové domy, tak i průmysl. Jako podpůrný prostředek pro rozhodování lze využít podklady zpracované slovenským zastoupením společnosti Viessmann, které přestavil ve své přednášce p. Vodhanel.

Pořadatelem konference je Slovenská společnost pro techniku prostředí SSTP. Další akce SSTP zaměřené na oblast TZB jsou postupně přidávány do přehledu akci na TZB-info.

Přečtěte si také Energetická efektívnosť vo využívaní obnoviteľných zdrojov energie Přečíst článek