Vztah potřeby tepla a chladu a velikosti transparentních konstrukcí rodinného domu
Trend pri výstavbe obytných budov je navrhnúť a postaviť budovu tak, aby mala čo najnižšiu energetickú náročnosť. Táto skutočnosť vyplýva aj zo súčasnej platnej legislatívy. Hlavným cieľom výstavby takýchto budov je zlepšiť energetickú hospodárnosť budovy, zvýšiť kvalitu vnútorného prostredia a zlepšiť stavebno-technický stav budovy, zabezpečiť minimálne náklady na prevádzku budovy a na celkovú údržbu. Súčasné zvyšovanie ceny za energie je hlavným dôvodom na realizovanie domov, ktoré sú navrhnuté s kvalitnými tepelnotechnickými vlastnosťami a s využitím alternatívnych zdrojov energie pre miesto spotreby vykurovanie a prípravu teplej vody. Je samozrejmé, že vstupné náklady na takéto budovy sú rádovo vyššie ako pre štandardné budovy. Pri navrhovaní budov je potrebná elementárna analýza všetky faktorov, ktoré majú výrazný vplyv na energetickú hospodárnosť. Jedným z nich je aj pomer transparentných konštrukcií k netransparentným konštrukciám. V danom príspevku sa venujeme analýze pomeru transparentných konštrukcií k netransparentným konštrukciám na potrebu tepla na vykurovanie a na potrebu tepla na chladenie. Příspěvek byl přednesen na celostátní slovenské konferenci Vykurovanie 2017. Konferenci organizovala Slovenská spoločnosť pre techniku prostredia (SSTP).
© Fotolia.com
Článek byl přednesen na celostátní slovenské konferenci Vykurovanie 2017 v březnu 2017. Konferenci organizovala Slovenská spoločnosť pre techniku prostredia (SSTP), http://www.sstp.sk/
1. Úvod
Zákon č. 300/2012 Z.z. [1] stanovuje, že od 1. 1. 2021 sa budú navrhovať budovy s takmer nulovou spotrebou. Naďalej tak bude potrebné zlepšovať obvodový plášť z tepelno-technického hľadiska. Hľadať optimálne riešenie, ktoré zabezpečí rovnováhu medzi nákladmi na progresívne materiály, technické zariadenie a celkovej zníženej energetickej náročnosti. Jedným z faktorov je konfigurácia obvodových plášťov, od ktorej závisia energetické úspory. Výrazný vplyv na tepelnú ochranu obvodového plášťa ma veľa faktorov. Napríklad akumulácia obvodového plášťa, vlhkostné vlastnosti, tepelné mosty, využitie pasívnych solárnych ziskov a aj pomer transparentných častí obvodové plášťa k netransparentným častiam obvodového plášťa. Všetky tieto faktory je potrebné riešiť v budovách počas celého roka (v zimnom a aj v letnom období).
V danom príspevku sme si zvolili pre analýzu jednoduchý rodinný dom, typu bungalov, ktorý je detailnejšie popísaný v nasledujúcej kapitole.
1.1 Opis analyzovaného rodinného domu – bungalovu
Analyzovaný rodinný dom (bungalov), v základnej alternatíve 060 (6 % celkovej obalových konštrukcií tvorí zasklenie) je znázornený na obr. 01 a 02. Na obr. 01 sú znázornené jednotlivé pohľady RD a na obr. 2 pôdorys RD a zjednodušený model z grafického programu Sketchup 8.0 [5]. Pri svojom pôdorysnom rozmere 13,5 × 8,5 m a jednopodlažnosti dosahuje celkovú plochu 114,75 m2, obostavaný objem 366,05 m3, priemernú výšku vykurovaných podlaží 3,19 m a faktor tvaru budovy 1,010 1/m.
a) západný pohľad
b) severný pohľad
c) východný pohľad
d) južný pohľad
Obr. 1 Pohľady na posudzovaný rodinný dom – bungalov
1.2 Definícia obalových konštrukcií bungalovu
Jednotlivé obalové konštrukcie (strop nad 01. NP, obvodová stena, podlaha na teréne, vstupné dvere, ako aj transparentné konštrukcie) boli navrhnuté z tepelnotechnického hľadiska tak, aby spĺňali kritérium odporúčaných hodnôt Ur1 a Rr1, ktoré sú stanovené v norme STN 73 0540-2:2012 (Z1/2016) [2].
Súčiniteľ prechodu tepla stropu pre účely posudzovania je definovaný hodnotou Ustrop = 0,200 W/(m2.K), obvodová stena hodnotou Ustena = 0,220 W/(m2.K), transparentných konštrukcií hodnotami Uokno = 0,700–0,850 W/(m2.K) (v závislosti od podielu zasklenia pri hodnotách pre zasklenie Usklo = 0,650 a pre rám Urám = 1,100 W/(m2.K)). Tepelný odpor podlahy na teréne je daný hodnotou Rpodlaha = 2,5 m2.K/W (po prepočte Upodlaha = 0,210 W/(m2.K)). Celková priepustnosť slnečného žiarenia použitého trojskla je daná hodnotou g = 0,49. Zostávajúce obalové konštrukcie tvoriace podkrovný priestor – podbitie presahov obytného pôdorysu, ako aj samotná šikmá strecha sú modelované s minimálnymi tepelnotechnickými vlastnosťami – v prípade podbitia drevenými doskami hrúbky 20 mm a v prípade šikmej strechy keramickou krytinou rovnako hrúbky 20 mm. Táto zóna tvorí v prípade simulačného hodnotenia iba okrajovú podmienku výpočtu jednotlivých zón pod ňou.
Pre účely posudzovania je definovaná premenlivá úroveň podielu zasklenia. Tento podiel je možné definovať pre samotné obvodové steny, ako aj pre celkovú obálku budovy. V tomto hodnotení je stanovený tento podiel voči celkovej ploche obálky (stropu, obvodovej stene a podlahe na teréne). Minimálna úroveň podielu zasklenia vychádza z reálneho projektového riešenia tohto rodinného domu, hodnotou cca 6,0 % a postupne sa táto hodnota zvyšuje po 0,5 % až na úroveň 12,0 % celkových obalových konštrukcií (v zmysle tabuľky 1 a 3), čiže na dvojnásobok.
a)
b)
Obr. 2 a) Pôdorys, b) 3D simulačný model rodinného domu – z programu Sketchup 8.0
Spôsob, akým sa jednotlivé plochy zasklení medzi jednotlivými alternatívami dom 060 až dom 120 postupne zväčšovali, aj v zmysle ich konkrétnej orientácie k svetovým stranám, sú dokumentované plošne v tabuľke č. 1 a percentuálne v tabuľke č. 2.
Obr. 3 Merná potreba tepla a chladu bungalovu – zjednodušená výpočtová metóda STN
Obr. 3 dokumentuje v prehľadnejšej podobe podiel zasklených plôch (rovnako ako tabuľka 2) pre lepšiu grafickú predstavivosť. Severná fasáda, na ktorej sa v projektovanom rodinnom domu nachádzalo len jedno veľmi malé okno, sa v ďalších alternatívach nedopĺňali žiadne zasklené plochy. Výrazný nárast plôch bol definovaný v zostávajúcich troch svetových stranách, orientáciách – na východe stúpal podiel zasklenia z počiatočnej hodnoty 22,4 % až po 59,7 %, na juhu zo 14,1 % na 28,8 % a na západnej strane z 33,6 % na takmer 64,0 %.
| Plochy zasklenia pre jednotlivé orientácie k svetovým stranám | |||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| dom 060 | dom 065 | dom 070 | dom 075 | dom 080 | dom 085 | dom 090 | dom 095 | dom 100 | dom 105 | dom 110 | dom 115 | dom 120 | |
| sever | 0.70 | 0.70 | 0.70 | 0.70 | 0.70 | 0.70 | 0.70 | 0.70 | 0.70 | 0.70 | 0.70 | 0.70 | 0.70 |
| východ | 6.08 | 6.08 | 7.90 | 9.73 | 9.73 | 9.73 | 11.58 | 13.40 | 13.40 | 13.40 | 15.23 | 15.23 | 16.20 |
| juh | 6.08 | 7.91 | 7.91 | 7.91 | 9.73 | 9.73 | 9.73 | 9.73 | 11.56 | 11.56 | 11.56 | 11.56 | 12.41 |
| západ | 9.11 | 9.11 | 9.11 | 9.11 | 9.11 | 10.94 | 10.94 | 10.94 | 10.94 | 12.76 | 12.76 | 14.59 | 14.59 |
| Percentuálne podiely zasklenia pre jednotlivé fasády (orientácie k svetovým stranám) | |||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| dom 060 | dom 065 | dom 070 | dom 075 | dom 080 | dom 085 | dom 090 | dom 095 | dom 100 | dom 105 | dom 110 | dom 115 | dom 120 | |
| sever | 1.6 | 1.6 | 1.6 | 1.6 | 1.6 | 1.6 | 1.6 | 1.6 | 1.6 | 1.6 | 1.6 | 1.6 | 1.6 |
| východ | 22.4 | 22.4 | 29.1 | 35.9 | 35.9 | 35.9 | 42.7 | 49.4 | 49.4 | 49.4 | 56.1 | 56.1 | 59.7 |
| juh | 14.1 | 18.4 | 18.4 | 18.4 | 22.6 | 22.6 | 22.6 | 22.6 | 26.8 | 26.8 | 26.8 | 26.8 | 28.8 |
| západ | 33.6 | 33.6 | 33.6 | 33.6 | 33.6 | 40.3 | 40.3 | 40.3 | 40.3 | 47.1 | 47.1 | 53.8 | 53.8 |
2. Analýza potreby tepla na vykurovanie a potreby tepla na chladenie mesačnou metódou
V prvej fáze posudzovania bola uskutočnená analýza pomocou mesačnej výpočtovej metódy podľa STN EN ISO 13 790 [4]. Výpočet potreby tepla na vykurovanie a výpočet potreby tepla na chladenie je uskutočnený vo výpočtovom programe EHB (energetické hodnotenie budov) [8]. Výpočet zohľadňuje všetky výpočtové parametre ako sú solárne (pre chladenie aj plnými časťami obalového plášťa) a vnútorné tepelné zisky, energia spôsobená vyžarovaním tepla oproti oblohe, faktor využitia tepelných ziskov alebo tepelných strát, tepelné straty vetraním a prechodom tepla konštrukciami.
2.1 Okrajové podmienky pre normalizovaný výpočet potreby tepla na vykurovanie a potreby tepla na chladenie
Okrajové podmienky sú definované v zmysle STN EN ISO 13 790 [4]. Vnútorné tepelné zisky sú dané pre rodinné domy hodnotou 4,0 W/m2, infiltrácia n = 0,50 1/h (obe 24 hodín denne, 365 dní v roku). Počet vykurovaných dní (pre výpočet mernej potreby tepla na vykurovanie) je 212 a počet dní použitých pre výpočet potreby tepla na chladenie je 153, tak ako to predpisuje norma STN 73 0540-2:2012 [3].
2.2 Vyhodnotenie vplyvu pomeru transparentných konštrukcií k netransparentných konštrukciám na potrebu tepla na vykurovanie a na potrebu tepla na chladenie
Zvyšovaním percentuálneho podielu transparentných konštrukcii v obalovom plášti sa znižuje celková potreba tepla na vykurovanie analyzovaného rodinného domu (obr. 4). Je to hlavne dôsledkom zvyšovania solárnych ziskov do objektu, kde má významný vplyv na potrebu tepla aj zväčšovanie podielu transparentných konštrukcií podľa orientácie obvodových stien. Potreba tepla na chladenie sa oproti potrebe tepla na vykurovanie zvyšuje podielom transparentných konštrukcií v obvodovom plášti. Zatiaľ čo potreba tepla sa výrazne neznižuje pre jednotlivé varianty, potreba tepla výrazne stúpa.
Obr. 4 Merná potreba tepla a chladu bungalovu – zjednodušená výpočtová metóda STN
3. Analýza potreby tepla na vykurovanie a potrebu tepla na chladenie simulačnou metódou
V druhej fáze posudzovania bola uskutočnená analýza pomocou dynamickej energetickej výpočtovej simulácie. Celá táto energetická simulácia je uskutočnená v simulačnom výpočtovom programe Energy Plus 7.2 [5], s počiatočnou grafickou podporou v programe Sketchup 8.0 [6] a optimalizácia výstupov a celková podpora je realizovaná v podprograme ResultViewer, ktorý je súčasťou programu OpenStudio 0.10 [7].
3.1 Okrajové podmienky pre výpočet potreby tepla na vykurovanie a potreby tepla na chladenie pomocou energetickej simulácie
Okrajové podmienky sú principiálne definované a modelované v súčinnosti s dostupným testovacím referenčným klimatickým rokom (TRKR) lokality Bratislava. Aby bola dosiahnutá čo najlepšia zhoda, priblíženie so zjednodušenou výpočtovou metódou v zmysle STN EN ISO 13 790 [4], v ďalších regulovateľných výpočtových veličinách boli simulované nasledovné parametre v úplnej zhode so zjednodušenou metódou – vnútorné tepelné zisky 4,0 W/m2 a infiltrácia n = 0,50 1/h (obe 24 hodín denne, 365 dní v roku).
V zmysle prepočtu konkrétnych vykurovacích dennostupňov priamo z testovacieho referenčného klimatického roka je i v zjednodušenej metóde následne uvažované s hodnotou 3095 K.deň a nie 3422 K.deň, ako to predpisuje vo svojom výpočte napríklad aj norma STN 73 0540-2,2012 [3].
Chladenie v energetickej simulácií je definované 24 hodín denne, 365 dní v roku, v prípade, ak vnútorná teplota vzduchu vo všetkých obytných priestoroch (aj vrátane WC, skladov, a pod.) stúpne nad hodnotu +26,0 °C (rovnako ako tomu je aj v zjednodušenej metóde výpočtu).
Odlišnosťou, ktorá do značnej miery bráni v pomerne logickom porovnávaní zjednodušenej metódy výpočtu a energetickej simulácie sú mimo akumulačných schopností jednotlivých konštrukcií aj rozdielny spôsob výpočtu tepelných ziskov zo slnečného žiarenia ako aj definovania okrajovej podmienky tepelnej straty podlahy na teréne a stropu do podkrovia.
3.2 Vyhodnotenie vplyvu pomeru transparentných konštrukcií k netransparentných konštrukciám na potrebu tepla na vykurovanie a na potrebu tepla na chladenie
Obr. 5 komplexne dokumentuje všetky významné simulačné výstupy v hodnotách simuláciou nadobudnutých veličín mernej potreby tepla na vykurovanie, mernej potreby tepla na chladenie vo verzii bez vonkajšieho tienenia a mernej potreby tepla na chladenie s vonkajším tienením.
Zväčšovanie plochy zasklenia (na približne dvojnásobok) má za následok mierne zníženie mernej potreby tepla na vykurovanie, z hodnoty 49,0 kWh/(m2.rok) na 40,7 kWh/(m2.rok). Naopak, negatívne sa to odráža v chladení, kde potreba naprieč rozptylu plôch zasklení narastá z 19,8 kWh/(m2.rok) až na takmer 52,5 kWh/(m2.rok). Výrazne pozitívnejšie je to v prípade použitia vonkajšieho tienenia, kde sú obe tieto hodnoty ako aj samotný nárast sú výrazne nižšie, od 6,3 kWh/(m2.rok) po 10,8 kWh/(m2.rok).
Obr. 5 Merná potreba tepla a chladu bungalovu – simulačná metóda
4. Celkový sumár oboch spôsobov výpočtu, finálne hodnotenia bungalovu
Ako vidieť zo spoločnej sumarizačnej tabuľky č. 3, ale aj s predchádzajúcich grafov na obr. č. 4 a 5, pri oboch spôsoboch výpočtu (zjednodušený verzus simulačný) dochádza so zväčšujúcou sa plochou transparentných konštrukcií k miernemu poklesu mernej potreby tepla na vykurovanie, v prípade zjednodušeného výpočtu je to minimálny pokles, o cca 3,5 %, v prípade simulačnej metódy je to výraznejší pokles, až o takmer 21,0 % (pri zdvojnásobení jej plochy).
Naopak, pri stanovení mernej potreby tepla na chladenie je situácia opačná a nárast plochy zasklenia v oboch prípadoch znamená výrazný nárast potrieb tepla na chladenie. Pri zdvojnásobení plochy zasklenia je to v prípade zjednodušeného výpočtu nárast až o takmer 185 %, pri simulačnom spôsobe výpočtu až o 192 % pri dome 120, čo je takmer trojnásobok hodnoty z domu 060.
V prípade simulačného hodnotenia je toto riešenie ešte doplnené aj o variantu s použitím účinného vonkajšieho tienenia, ktoré výrazne eliminuje záťaž zo slnečného žiarenia a aplikuje sa na všetkých oknách (s výnimkou dvoch malých okien – kúpeľňového severného a WC južného) v prípade, že teplota v miestnosti prekročí +26,0 °C. Tu sú hodnoty mernej potreby tepla na chladu, ako aj samotný nárast výrazne nižšie – predstavujú tak navýšenie cca o 71,5 % (pri zdvojnásobení plochy zasklenia). Tento vplyv ale nie je možné vhodne kvantifikovať v zjednodušenej metóde výpočtu mernej potreby tepla na chladenie a preto ani nie je súčasťou obr. 4 a čiastočne ani tab. 3.
| Jednotlivé alternácie bungalovu v závislosti od podielu zasklenia | Geometrické parametre | Výstupy z energetických simulácií | Výpočet v zmysle – STN EN ISO 13 790 | ||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| merná plocha vykur. podlaží | pomer okien voči stenám | pomer okien voči obálke | celková potreba tepla | celková potreba chladu s tienením | celková potreba chladu bez tien. | merná potreba tepla | merná potreba chladu s tienením | merná potreba chladu bez tienenia | celková potreba tepla | celková potreba chladu bez tien. | merná potreba tepla | merná potreba chladu bez tienenia | |
| m2 | % | % | kWh/rok | kWh/rok | kWh/rok | kWh/(m2.rok) | kWh/rok | kWh/rok | kWh/(m2.rok) | ||||
| DOM 060 | 114.75 | 15.65 | 5.94 | 5620.0 | 723.4 | 2269.1 | 48.98 | 6.30 | 19.77 | 6094.4 | 868.0 | 53.11 | 7.56 |
| DOM 065 | 114.75 | 16.95 | 6.43 | 5459.6 | 756.9 | 2535.4 | 47.58 | 6.60 | 22.09 | 6035.9 | 989.9 | 52.60 | 8.63 |
| DOM 070 | 114.75 | 18.25 | 6.93 | 5387.3 | 802.1 | 2787.9 | 46.95 | 6.99 | 24.30 | 6030.1 | 1115.0 | 52.55 | 9.72 |
| DOM 075 | 114.75 | 19.55 | 7.42 | 5314.3 | 848.0 | 3083.9 | 46.31 | 7.39 | 26.87 | 6022.1 | 1245.2 | 52.48 | 10.85 |
| DOM 080 | 114.75 | 20.85 | 7.91 | 5180.0 | 884.9 | 3377.6 | 45.14 | 7.71 | 29.43 | 5967.0 | 1378.7 | 52.00 | 12.01 |
| DOM 085 | 114.75 | 22.15 | 8.41 | 5163.8 | 925.0 | 3727.4 | 45.00 | 8.06 | 32.48 | 5961.3 | 1516.0 | 51.95 | 13.21 |
| DOM 090 | 114.75 | 23.47 | 8.91 | 5095.7 | 975.7 | 4039.6 | 44.41 | 8.50 | 35.20 | 5956.7 | 1657.4 | 51.91 | 14.44 |
| DOM 095 | 114.75 | 24.77 | 9.40 | 5020.4 | 1020.8 | 4363.5 | 43.75 | 8.90 | 38.03 | 5956.7 | 1799.4 | 51.91 | 15.68 |
| DOM 100 | 114.75 | 26.07 | 9.89 | 4875.4 | 1059.7 | 4657.1 | 42.49 | 9.23 | 40.58 | 5910.8 | 1944.8 | 51.51 | 16.95 |
| DOM 105 | 114.75 | 27.37 | 10.39 | 4822.0 | 1102.1 | 4985.8 | 42.02 | 9.60 | 43.45 | 5906.2 | 2091.8 | 51.47 | 18.23 |
| DOM 110 | 114.75 | 28.67 | 10.88 | 4767.6 | 1148.3 | 5321.5 | 41.55 | 10.01 | 46.37 | 5903.9 | 2240.7 | 51.45 | 19.53 |
| DOM 115 | 114.75 | 29.97 | 11.38 | 4760.1 | 1190.3 | 5678.5 | 41.48 | 10.37 | 49.49 | 5902.7 | 2390.8 | 51.44 | 20.83 |
| DOM 120 | 114.75 | 31.27 | 11.87 | 4665.4 | 1237.8 | 6028.9 | 40.66 | 10.79 | 52.54 | 5884.4 | 2542.9 | 51.28 | 22.16 |
Pri hlbšej analýze dosiahnutých výsledkov si možno všimnúť (pri simulačných výstupoch), že na energetickú bilanciu určitým spôsobom vplýva aj konkrétna orientácia, na ktorej zasklenie „pribúda“. Potreba tepla na vykurovanie najvýraznejšie klesá, ak sa okná dopĺňajú na južnej fasáde (medzi 065 a 060, medzi 100 a 095, medzi 080 a 075), naopak najmenší účinok má nárast zasklenia na západnej orientácii (medzi 085 a 080, medzi 115 a 110). Pri potrebe tepla na chladenie sa už tento účinok už nijak významne neprejavuje a úplne zanedbateľný. Nárast plochy zasklenia medzi jednotlivými alternatívami predstavuje cca 1,828 m2.
5. Záver
Analýza problematiky veľkosti zasklených plôch, ktoré sú najmä z architektonického hľadiska veľmi žiadaným prvkom obytných miestností preukázala, že v prípade požiadavky na chladenie predstavuje principiálne zdvojnásobenie týchto plôch významný nárast tejto požiadavky, pri vykurovaní je to iba mierny pokles.
Keďže z hľadiska približovania sa k samotnej realite, skutočnosti (aj z hľadiska akumulačných schopností jednotlivých obalových konštrukcií, i deliacich konštrukcií, rôznych dynamických javov, celej vonkajšej klímy, ktoré sú v energetickej simulácií podstatne lepšie realizované), možno konštatovať, že na strane vykurovania zdvojnásobenie plochy zasklenia znamená pokles požiadavky na kúrenie o cca 20 % a pri chladení je to naopak znamená nárast až okolo 190 %, v prípade aplikácie účinného vonkajšieho tienenia, nárast na úrovni cca 70 %. Z týchto hodnôt taktiež vyplýva, že účinné tienenie môže znížiť potrebu chladu na 1/3 pri podiele zasklenia 6,0 % a pri podiele 12,0 % je to až pokles na 1/5, či je naozaj mimoriadny pokles potreby tepla na chladenie.
Transparentné konštrukcie tak, najmä pri samotnom návrhu, predbežnom projektovaní budov s čo najnižšou energetickou náročnosťou, by tak mali vo svojom počte, veľkosti, ale najmä ploche plne rešpektovať výrazne zvýšené požiadavky na chladenie v letnom období, s tým spojené.
Na jednej strane, je úžasné sedieť doma v obývačke a hľadieť cez celopresklenú stenu na romantický západ slnka, na strane druhej netreba zabúdať na to, že je to možné čiastočne aj za cenu zvýšenej energetickej náročnosti tohto bývania (pri požiadavke na tepelnú pohodu v letnom období), ktorá sa žiaľ ekonomicky preukáže počas užívania si tohto dokonalého pocitu (najmä ak sa neaplikujú prvky umelej inteligencie budov v podobe napríklad automatického tienenia).
Poďakovanie
Tento príspevok bol podporovaný Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a SAV v grantovom projekte VEGA č. 01/0087/16 (Tepelnotechnické vlastnosti budov s takmer nulovou potrebou energie).
Literatúra
- Zákon č. 300/2012 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov,
- STN 73 0540-2, 2016/Z1: Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov, Tepelná ochrana budov, Časť 2: Funkčné požiadavky. August 2016, Zmena 1,
- STN 73 0540-2, 2012: Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov, Tepelná ochrana budov, Časť 2: Funkčné požiadavky. Júl 2012,
- STN EN ISO 13 790: Energetická hospodárnosť budov. Výpočet potreby energie na vykurovanie a chladenie. Máj 2009,
- Energy Plus 7.0 – Simulačný energetický program, http://apps1.eere.energy.gov/buildings/energyplus/,
- Sketchup 8.0 – Grafický program, http://www.sketchup.com/,
- Openstudio 0.10 – Podporný výpočtový program pre Energy Plus, http://openstudio.nrel.gov/,
- Program OS.EHB.SK, verzia 3.1-2013 – Tepelnotechnické posúdenie, tepelná ochrana budov (autor: Rastislav Ingeli), https://www.ehb.sk/,
- Buday P., Letné prehrievanie obytnej miestnosti rodinného domu v nadväznosti na jeho orientáciu k svetovým stranám. (ABCM 2016): Ostrava: VŠB, 2016,
- Buday, P., Ingeli, R., Vonkajšie tienenie obytných budov a jeho vplyv na energetickú hospodárnosť – Vykurovanie 2015 : – Bratislava: SSTP, 2015.
- Ingeli, R., Minarovičová, K., Čekon, M. Architectural elements with respect to the energy performance of buildings (2014) Advanced Materials Research.
The trend of residential buildings is to improve energy efficiency, improve the quality of the indoor environment, improve building and technical condition of the building, minimize the cost of building operation and overall maintenance. When designing buildings, elementary analysis requires all factors that have a significant impact on energy efficiency. One is also the ratio of transparent structures to non-transparent structures. In this paper, we analyze the ratio of transparent structures to non-transparent structures to the need for heat for heating and the need for energy for cooling.
