Je možné stanoviť ideálny pomer základnej a spotrebnej zložky tepla na vykurovanie?

Datum: 9.4.2018  |  Autor: Jozef Buzaši, Stavebné bytové družstvo Banská Bystrica  |  Recenzent: Ing. Taťjana Jánošková, PhD., Katedra TZB, Stavebná fakulta STU Bratislava

V príspevku je analyzovaný vplyv pomeru základnej (ZZ) a spotrebnej zložky (SN) nákladov na teplo na vykurovanie na platby konečných spotrebiteľov. Sledovaných bolo 23 bytových domov identickej stavebnej sústavy (MBD U65), v ktorých si vlastníci odsúhlasili rôzne pomery medzi základnou a spotrebnou zložkou nákladov, čo zapríčinilo výrazné rozdiely medzi platbami za jednotlivé byty.


© Fotolia.com

Z provedených analýz vyplýva, že pokiaľ bude vlastníkmi bytov stanovená základná zložka nákladov za vykurovanie vyššia ako polovica z celkových nákladov (viac ako 50 %), prestane určovanie spotreby tepla na vykurovacích telesách pomocou PRVN spĺňať svoju základnú funkciu, t. j. vyúčtovanie skutočnej dodávky tepla do jednotlivých bytov.

1. Úvod

Názov príspevku vzbudzuje u odborníkov z oblasti tepelnej energetiky pozornosť, ale aj určité pochybnosti. Prečo je snaha nájsť ideálny pomer medzi ZZ/SZ a čo to bude pre vlastníkov bytov ako konečných spotrebiteľov tepla na vykurovanie prakticky znamenať? Aké parametre a aké skutočnosti je potrebné zobrať do úvahy, aby sa mohol pomer základnej (ZZ) a spotrebnej zložky (SZ) aspoň čiastočne objektívne zvoliť? Bude zvolený pomer prijateľný a akceptovateľný pre všetkých konečných spotrebiteľov, alebo len pre ich nepatrnú väčšinu? Ako budú vnímať stanovený pomer a odsúhlasené pravidlá rozpočítania vlastníci bytov, ktorí budú prijatými pravidlami diskriminovaní? Podľa vyslovených otázok je treba uznať, že stanovenie naozaj objektívneho alebo ideálneho spôsobu rozpočítania nákladov za dodávku tepla na vykurovanie nie je jednoduché.

Pravidlá rozpočítania nákladov spojených s dodávkami energií a užívaním bytov a spoločných nebytových priestorov dohadujú a odsúhlasujú vlastníci bytov na riadne zvolaných schôdzach vlastníkov bytov. Pravidlá rozúčtovania odsúhlasené na kalendárny rok 2017 musia byť v súlade s vyhláškou MH SR č. 240/2016 Z. z. a jej príloh číslo 1 a 2 § 7 ods. 1. Uvedená vyhláška, okrem iných povinností stanovuje, že základná zložka (ZZ) má tvoriť 60 % a spotrebná zložka (SZ) 40 % z celkových nákladov za dodané teplo na vykurovanie, „ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov nedohodnú inak“. Práve slovíčko „inak“ spôsobuje, že vlastníci bytov a nebytových priestorov majú možnosť navrhnúť a následne odsúhlasiť ľubovoľný pomer medzi základnou a spotrebnou zložkou, ktorý často nezohľadňuje typ stavebnej sústavy bytového domu, rozsah prác realizovaných v rámci znižovania energetickej náročnosti domu a v neposlednom rade aj správanie konečných spotrebiteľov pri vykurovaní svojich bytov.

Následkom nekompetentného a nezodpovedného rozhodovania vlastníkov bytov v niektorých bytových domoch sa odsúhlasuje absolútne nevhodný a neobjektívny spôsob rozpočítavania nákladov za dodávku tepla. Neobjektívnosť sa týka najmä bytov, v ktorých bol na pomerových rozdeľovačoch vykurovacích nákladov (PRVN) indikovaný nízky počet spotrebných jednotiek. Pri nízkom podiele základnej zložky (ZZ) sú náklady za dodávku tepla v takýchto bytoch minimálne.

Ako sa schválený pomer základnej (ZZ) a spotrebnej zložky (SZ) nákladov na teplo odzrkadlil v rozpočítaní nákladov pre jednotlivé byty za rok 2016 a aký pomer by bol vhodný v konkrétnom bytovom dome použiteľný aj pre nasledujúci rok 2017 je analyzované v nasledovných kapitolách.

2. Popis posudzovaných bytových domov

Stavebné bytové družstvo Banská Bystrica zabezpečuje v meste Banská Bystrica okrem iných, aj výkon správy v 23 bytových domoch postavených v stavebnej sústave MBD U65. Zo sledovaných domov boli do analýzy vybrané 3 bytové domy s rôznymi pomermi zložiek tepla ZZ/SZ.

2.1 Stavebné riešenie

Jedná sa o bodové bytové domy s 12 podlažiami, ktoré boli odovzdané do užívania postupne od roku 1981 až do roku 1989. V každom dome je 65 bytov, z toho 36 trojizbových, 23 dvojizbových a 6 jednoizbových. Celková podlahová plocha pre rozpočítanie nákladov v dome predstavuje 4 301,52 m2, pričom v domoch sú vykurované aj spoločné priestory s podlahovou plochou 622,0 m2. Takmer všetky bytové domy majú dodatočne zateplené obvodové steny, ploché strechy, stropy pivníc a spoločných priestorov, rekonštruovali sa aj vstupné priestory a balkónové okná.

Vplyvom rekonštrukčných prác bolo dosiahnuté významné zníženie spotreby tepla na vykurovanie.

2.2 Vykurovanie

Dodávku tepla na vykurovanie bytov a spoločných priestorov, vrátane dodávky tepla na prípravu teplej vody v každom dome, zabezpečuje kompaktná odovzdávacia stanica tepla napojená na primárny okruh z CZT v Banskej Bystrici. Vykurovacia sústava vo všetkých bytových domoch je od roku 1996 hydraulicky vyregulovaná, na všetkých 255 vykurovacích telesách sú nainštalované regulačné ventily s termostatickými hlavicami. Za účelom rozpočítavania sú na všetkých vykurovacích telesách nainštalované elektronické pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov (PRVN) s rádiovým modulom. Montáž PRVN bola realizovaná v roku 1999.

3. Spotreba tepla na vykurovanie

V grafe 1 je uvedený priebeh spotreby tepla na vykurovanie vo všetkých bytových domoch stavebnej sústavy MBD U65 za roky 2000 až 2016.

Z grafu vyplýva, že celková úspora tepla na vykurovanie medzi rokmi 2016 a 2000 prestavovala 6 475 138,7 kWh, čo je 46,28 %. Reálna úspora vyjadrená podielom množstva tepla a počtu dennostupňov za porovnávané roky predstavovala 41,81 %. Z trendovej čiary je vidieť, že najvyššia úspora bola dosiahnutá v roku 2014, kedy bol „najteplejší klimatický rok“, v ktorom bol počet dennostupňov len 3087. Najvyšší počet dennostupňov bol 3854 v roku 2005.

Graf 1 Spotreba tepla na vykurovanie v rokoch 2000 až 2016, v bytových domoch MBD U65
Graf 1 Spotreba tepla na vykurovanie v rokoch 2000 až 2016, v bytových domoch MBD U65

4. Rozpočítavanie tepla na vykurovanie vo vybraných bytových domoch za rok 2016

Pri rozpočítaní nákladov na teplo na vykurovanie bol za rok 2016 použitý pomer základnej (ZZ) a spotrebnej zložky (SZ) takto:

  • ZZ/SZ    30 % : 70 %,    v 10 bytových domoch, čo predstavuje podiel 43,48 %,
  • ZZ/SZ    40 % : 60 %,    v 8 bytových domoch, čo predstavuje 34,77 %,
  • ZZ/SZ    50 % : 50 %,    2 bytové domy, čo predstavuje podiel 8,7 %,
  • ZZ/SZ    60 % : 40 %,    2 bytové domy, čo predstavuje podiel 8,7 %,
  • ZZ/SZ    20 % : 80 %,    1 bytový dom, čo je podiel 4,35 %

z celkového počtu posudzovaných bytových domov.

Pre účely porovnania nákladov na vykurovanie boli zo všetkých bytových domov vybrané tri domy, ktoré majú schválený pomer základnej a spotrebnej zložky takto:

  • 20 % : 80 %, bytový dom na Rudohorskej 22,
  • 40 % : 60 %, bytový dom na Strážovskej 2,
  • 60 % : 40 %, bytový dom na Rudohorskej 30.

Pri rozpočítaní spotrebnej zložky nákladov na vykurovanie boli vo všetkých vybraných bytových domoch použité korekčné koeficienty zohľadňujúce orientáciu a polohu miestností v byte a dome podľa, do roku 2016 platnej vyhlášky ÚRSO č. 630/2005 Z. z. v znení vyhlášky č. 358/2009 Z. z., prílohy č. 1.

V tabuľke 1 je uvedené porovnanie najpodstatnejších dosiahnutých parametrov, ktoré boli zistené pri rozpočítavaní nákladov tepla na vykurovanie v analyzovaných domoch.

Tab. 1
Bytový domPomer
ZZ a SZ
(%)
Náklady
na vykurovanie
(€)
Priemerné
náklady
(€/m2)
Počet
korigovaných jednotiek
PRVN
Byt
max. náklady
(€)
Byt
min. náklady
(€)
Rudohorská 2220 : 8019 612,64,0114 535874,554,1
Strážovská 240 : 6020 237,44,1130 625819,591,5
Rudohorská 3060 : 4026 265,45,3112 795846,4146,4

Z uvedeného je zrejmé, že maximálne náklady na teplo na vykurovanie na jeden byt, sú vo všetkých domoch, bez ohľadu na zvolený pomer ZZ/SZ, zhruba na rovnaké, pričom priemer je 846,81 €.

Minimálne náklady na byt, 54,15 €, boli zistené v dome na Rudohorskej 22, v ktorom bol zvolený najnižší podiel základnej zložky, t. j. s pomerom 20 % : 80 %. V tomto dome je rozdiel medzi maximálnymi a minimálnymi nákladmi najväčší a predstavuje až 820,40 €.

V bytovom dome na Rudohorskej 30, v ktorom bol odsúhlasený pomer 60 % : 40 %, bol rozdiel medzi maximálnymi a minimálnymi nákladmi v bytoch prepočítaný na podlahovú plochu bytov 700 €. Rozdiel nákladov v bytovom dome na Strážovskej 2 s pomerom 40 % : 60 % bol rozdiel 728 €.

5. Prehľad nákladov za dodávku tepla za rok 2016

V nasledujúcich grafoch sú uvedené náklady na vykurovanie konečných spotrebiteľov vo vybraných domoch, prepočítané na podlahovú plochu bytu a rozdiel od vypočítaných priemerných nákladov.

a) Bytový dom: Rudohorská 22
Graf 2 Náklady na teplo na vykurovanie na byt podľa PRVN (€/m²)
Graf 2 Náklady na teplo na vykurovanie na byt podľa PRVN (€/m2)
Graf 3 Rozdiel medzi skutočnými a priemernými nákladmi na vykurovanie na byt (€/m²)
Graf 3 Rozdiel medzi skutočnými a priemernými nákladmi na vykurovanie na byt (€/m2)

Pri analýze nákladov v dome Rudohorskej 22 bolo zistené že, najvyššie náklady na vykurovanie boli 10,85 EUR/m2 podlahovej plochy v byte číslo 019 na treťom poschodí (počet korigovaných jednotiek z PRT bol 5 681,480). Hodnoty nad vypočítaným priemerom nákladov (3,996 EUR/m2) boli zistené u 39 bytov, čo predstavuje 60 %, v trinástich bytoch boli zistené náklady približne priemernej hodnote. Najnižšia spotreba tepla bola v byte číslo 048 na deviatom poschodí (počet korigovaných jednotiek z PRT bol 0). Percentuálny rozdiel medzi maximálnymi a minimálnymi nákladmi bol 811,8 %.

b) Bytový dom: Strážovská 2
Graf 4 Náklady na teplo na vykurovanie na byt podľa PRVN (€/m²)
Graf 4 Náklady na teplo na vykurovanie na byt podľa PRVN (€/m2)
Graf 5 Rozdiel medzi skutočnými a priemernými nákladmi na vykurovanie na byt (€/m²)
Graf 5 Rozdiel medzi skutočnými a priemernými nákladmi na vykurovanie na byt (€/m2)

V dome na Strážovskej 2 bol najvyšší náklad 9,32 EUR/m2 podlahovej plochy v byte číslo 002 na prízemí (počet korigovaných jednotiek z PRT bol 6 965,400). Hodnoty nad vypočítaným priemerom nákladov (4,111 EUR/m2) boli zistené u 28 bytov, čo predstavuje 43 % a pri trinástich bytoch boli zistené približne vypočítané priemerné náklady. Najnižšia spotreba tepla bola v byte číslo 057 na jedenástom poschodí (počet korigovaných jednotiek z PRVN bol 6). Percentuálny rozdiel medzi maximálnymi a minimálnymi nákladmi bol 375,8 %.

c) Bytový dom: Rudohorská 30
Graf 6 Náklady na teplo na vykurovanie na byt podľa PRVN z rok 2016 (€/m²)
Graf 6 Náklady na teplo na vykurovanie na byt podľa PRVN z rok 2016 (€/m2)
Graf 7 Rozdiel medzi skutočnými a priemernými nákladmi na vykurovanie na byt (€/m²)
Graf 7 Rozdiel medzi skutočnými a priemernými nákladmi na vykurovanie na byt (€/m2)

V dome na Rudohorskej 30 bol najvyšší náklad 10,45 EUR/m2 podlahovej plochy v byte číslo 042 na deviatom poschodí (počet korigovaných jednotiek z PRT bol 6 304 229). Hodnoty nad vypočítaným priemerom nákladov (5,334 EUR/m2) boli zistené u 27 bytov, čo predstavuje 41,5 % a pätnástich bytoch boli zistené približne vypočítané priemerné náklady. Najnižšia spotreba tepla bola zistená v byte číslo 045 na deviatom poschodí (počet korigovaných jednotiek z PRT bol 20). Medzi maximálnymi a minimálnymi nákladmi bol rozdiel 100 %.

6. Záver

Otázka je, v ktorom bytovom dome si pri rozpočítaní nákladov na teplo na vykurovanie, vlastníci bytov stanovili a odsúhlasili „ideálny“ pomer medzi základnou (ZZ) a spotrebnou zložkou (SZ)?

Vyšší percentuálny podiel základnej zložky (ZZ) použitý v dome na Rudohorskej 30 spôsobil, že náklady na byty boli v podstate rovnomerné, okrem dvoch bytov, ktoré boli značne prekurované. V tomto dome je pomer zložiek rozpočítania nákladov v súlade s platnou vyhláškou MHSR č. 240/2016 Z. z. a jej príloh číslo 1 a 2. Ak sa pri príprave tejto vyhlášky hovorilo, že pomerom 60 % : 40 % zníži finančné zaťaženie konečných spotrebiteľov v nevýhodne orientovaných bytoch, a ochráni to aj spotrebiteľov, ktorí musia vykurovať nepretržite (malé deti a starší ľudia), tak tento zámer bol naplnený.

Na druhej strane je otázne, či pomerné prerozdelenie nákladov na vykurovanie na základe PRVN pri spotrebnej zložke 40 % nie je viac alibistické ako reálne?

V bytovom dome na Rudohorskej 22 s pomerom ZZ/SZ 20 % : 80 % bol zistený vyše 800% rozdiel medzi minimálnymi a maximálnymi nákladmi.

Konečným spotrebiteľom bytov, ktorí mali nízky počet naindikovaných spotrebných jednotiek z PRVN bol vypočítaný náklad v ZZ na úrovni 0,79 €/m2 podlahovej plochy bytu a spoluvlastníckeho podielu na vykurovaných spoločných priestoroch, a 0,13 € za indikovanú korigovanú jednotku v SZ. Ich celkové náklady na vykurovanie bytu boli neobjektívne nízke a nezodpovedajú dosiahnutej vnútornej tepelnej pohode v byte. Tú dosiahli špekulatívnou činnosťou, „kradnutím tepla“ na úkor susedných bytov. Pri kontrole počtu indikovaných jednotiek na PRVN v niektorých bytoch sa zistilo, že celý byt je vykurovaný iba tým vykurovacím telesom, na ktoré je uplatňovaný prislúchajúci polohový koeficient, znižujúci námer z PRVN a ostatné vykurovacie telesá boli termostatickou hlavicou úplne odstavené z prevádzky. Aj toto činnosťou niektorých konečných spotrebiteľov sa preukazuje ich špekulatívne konanie na úkor ostatných.

Zvolený pomer 20 % : 80 % nepriamo nabáda vlastníkov bytov s výhodnou polohou, aby byty riadne nevykurovali, ale iba mierne temperovali.

V bytovom dome na Strážovskej 2 bol zvolený pomer zložiek 40 % ku 60 % (podľa už neplatnej vyhlášky ÚRSO číslo 630/2005 Z. z. v znení zmeny číslo 358/2009 Z. z.). Rozpočítanie nákladov dodávky tepla na vykurovanie bytov v tomto dome bolo vyvážené aj vypočítanými jednotkovými nákladmi v základnej zložke (1,64 €/m2 podlahovej plochy) a spotrebnej zložke (0,09 € za indikovanú jednotku).

Vlastníkmi bytov navrhnutý a odsúhlasený pomer základnej a spotrebnej zložky 40 % ku 60 % sa preukázal ako optimálny pre stavebnú sústavu MBD U65.

Vzhľadom k citlivému vyrovnaniu nákladov na vykurovanie, najmä v bytoch s vyššími indikovanými jednotkami, by bolo vhodné mierne posilniť spotrebnú zložku a použiť pomer 45 % ku 55 %, prípade vyrovnaný pomer 50 % ku 50 %.

Tento, pre bytové domy typu MBD U65 navrhnutý „ideálny“ podiel základnej a spotrebnej zložky za rok 2016, bol použitý v dvoch bytových domoch, a to na Javorníckej 10 a Tatranskej 8, ktoré ale neboli v tomto príspevku analyzované.

Grafy mernej spotreby tepla na vykurovanie bytov v týchto domoch preukázali, že rozpočítanie nákladov na vykurovanie použitím vyrovnaných pomerov základnej a spotrebnej zložky bolo pre vlastníkov bytov ako konečných spotrebiteľov tepla vhodné a akceptovateľné.

Poznámka redaktora:

Slovenská legislativa pro rozúčtování nákladů za teplo pro vytápění nezavedla opravné přepočty na odchylku od průměru tak, aby se výsledek pohyboval v maximálním rozsahu od 80 % do 200 % průměru v daném domě. Pro postup českých subjektů, bytových družstev, SVJ, které mají možnost vždy do konce roku rozhodnout na svých jednáních o velikosti spotřební a základní složky, mohou být zjištění uvedená autorem inspirativní.

Autor mimo jiné poukazuje na vazbu zvoleného poměru základní a spotřební složky ke konkrétní stavební konstrukci domu. Tuto vazbu je nutné odborně posoudit, například výpočtem korekčních koeficientů na základě konkrétních tepelně technických vlastností konstrukce domu, nebo zohlednit dlouhodobá pozorování, jako to provedl autor.

 
English Synopsis
Is it possible to determine the ideal ratio of primary and consumable heat components to the distribution of heating costs?

The paper analyzes the impact of the basic and consumer components of heat cost on heating on final consumer payments. It was monitored 23 residential houses of the identical building system (MBD U65).

 

Hodnotit:  

Datum: 9.4.2018
Autor: Jozef Buzaši, Stavebné bytové družstvo Banská Bystrica   všechny články autora
Recenzent: Ing. Taťjana Jánošková, PhD., Katedra TZB, Stavebná fakulta STU Bratislava



Sdílet:  ikona Facebook  ikona Twitter  ikona Google+  ikona Linkuj.cz  ikona Vybrali.sme.skTisk Poslat e-mailem Hledat v článcíchDiskuse (2 příspěvky, poslední 15.04.2018 08:47)


Témata 2018

CAD a BIM knihovny

Partneři - Vytápění

Spolupracujeme

logo Asociace odborných velkoobchodů

Doporučujeme

 
 

Aktuální články na ESTAV.czSystém suchého zdění STAVSI - skvělá volba pro stavbu svépomocíMost je občas pod vodou. Je na to dobře připravenV Olomouci se bude opět protestovat proti stavbě Šantovky TowerDostatečná vlhkost či směr proudění vzduchu. Jak správně používat klimatizaci v interiéru?