Tepelná čerpadla jako zdroje energie pro vytápění a chlazení
Heat pumps - energy sources for heating and cooling
Základními předpoklady použití tepelných čerpadel na vytápění a chlazení je jednak stavba s dobrými tepelnětechnickými vlastnostmi a dále vhodný nízko teplotní systém vytápění a vysokoteplotního chlazení.
Úvod
Tepelné čerpadlá už dávno nie sú raritou, s ktorými sa zaoberá len niekoľko špecializovaných firiem. V ostatnej dobe však používajú aj samotné zariadenia prostredníctvom reverzácie i na chladenie. Zavedenie novej technológie ako zdroja tepla i zdroja chladu prinášajú zmeny aj do nadväzujúcich systémov získania energie prostredia a systémov odovzdávania tepla aj chladu.
1. Systémy nízko teplotného vykurovania a chladenia
Systémov nízko teplotného vykurovania a vysoko teplotného chladenia (hybridných kombinovaných systémov vykurovania/chladenia) sa charakterizujú podľa konštrukčného riešenia jednotlivých vykurovacích/chladiacich plôch, potom na základe umiestnenia vo vykurovanom/chladenom priestore (zavesené pod stropom, uložené do omietky, zabudované do nosnej konštrukcie), takto rozoznávame tri základné typy:
- sálavé vykurovacie a chladiace panely,
- sálavé vykurovacie a chladiace rúrky uložené do hlavnej stavebnej konštrukcie,
- termicky aktivované stavebné systémy (TABS).
Najmä posledný typ je v ostatnej dobe presadzovaný pri výstavbe polyfunkčných budov. Termicky aktivované systémy využívajú tepelne aktivovanú hmotu zabudovaných do betónových konštrukcií [2, 3]. Jedná sa o systém, slúžiace na vykurovanie počas vykurovacej sezóny a na chladenie počas letného obdobia. Potrubné systémy sú priamo zaliate do betónového jadra steny, alebo sú umiestnené v omietke v prípade keď je stena vymurovaná z betónových tvárnic. Takýto energetický systém je charakteristický veľmi nízkymi rozdielmi medzi povrchovými teplotami steny a teplotou vzduchu v interiéri. Výmena tepla a odovzdávanie chladu sa uskutočňuje v prevažnej miere sálaním, iba malá časť tepla a chladu sa šíri konvekciou [2]. Typické usporiadanie rúrok v termicky aktivovaných sústavách znázorňuje obr. 1.
Ako zdroje tepla alebo chladu sa používajú štandardné zdroje, alebo tepelné čerpadlá s možnosťou reverzácie.
2. Zdroje tepla a chladu
2.1 zdroje tepla
Obr. 2 Použitie voľného chladenia a tepelného čerpadla s reverzáciou
A – voľné chladenie pochádzajúce zo zeme (cca 10–25 W/m)
B – pomocou tepelného čerpadla s reverzáciou je možné dosahovať výrazne vyššie chladiace výkony
Obr. 3 Chladenie pomocou absorpčného tepelného čerpadla poháňané solárnou energiou
1 – chladiaca veža, 2 – regulačná jednotka, 3 – slnečný kolektor, 4 – akumulačný zásobník, 5 – doplnkové vykurovanie, 6 – absorpčné tepelné čerpadlo, 7 – sústava podlahového vykurovania
V pre nízko teplotné vykurovanie zdroje tepla môžu byť nasledujúce:
- Klasický kotol (obr. 3),
- Nízko teplotný kotol (obr. 3),
- Kondenzačný kotol,
- Geotermálna energia/zemské teplo (obr. 3),
- Podzemná voda s priamym výmenníkom tepla (obr. 2),
- Odpadové teplo,
- Tepelné čerpadlo (obr. 2 a obr. 3),
- Solárna energia komplexné riešenie so slnečným kolektorom a absorpčným tepelným čerpadlom (obr. 4).
2.2 Zdroje chladu
Obr. 4 Komplexné zásobovanie s možnosťou prevádzky na vykurovanie aj na chladenie
A – kotol, CZT, B – teplá voda, C – vetranie, D – vykurovacia sústava (podlahové/s vykurovacími telesami), E – TABS, F – akumulačný zásobník, G – tepelné čerpadlo, H – výmenník tepla.
Systémy stenového chladenia a vysoko teplotné chladiace systémy s vysokou efektívnosťou môžu byť používané tepelné čerpadlá s reverzáciou a klasické chladiace sústavy (chillery). Vzhľadom na to, že teplota zemného masívu je v okolí 10 °C, chladenie sálavého povrchu je možné aj bez použitia tepelného čerpadla s reverzáciou, priamo cez zemných výmenníkov tepla (rúrkové systémy zabudované do zeme alebo do základov).
Povrchové sálavé chladiace sústavy môžu byť použité spolu s vzduchotechnickými systémami. Kým sálavý systém postará o odvod citeľného tepla vzduchotechnický systém postará o odvod viazaného tepla. Vďaka vysokej tepelne kapacite podlahového vykurovania, teplota rosného bodu bude nižšia v miestnosti. Vysoká teplota vody z vratnej vetvi podlahového systému (18 °C ÷ 20 °C) zvyšuje energetickú efektívnosť zdroja chladu.
Zdroje chladu použiteľné pre vysoko teplotné chladenie môžu byť:
- Tepelné čerpadlo s reverzáciou (obr. 2),
- Zemný výmenník tepla (obr. 2),
- Atmosférický vzduch/voľné chladenie (obr. 2),
- Klasický zdroj chladu.
3. Záver
Základnými predpokladmi použitia tepelných čerpadiel na vykurovanie a na chladenie je jednak stavba s dobrými tepelno-technickými vlastnosťami a ďalej vhodný nízko teplotný systém vykurovania a vysoko teplotného chladenia.
Množstvo energie prostredia zužitkované tepelnými čerpadlami sa považuje za energiu z obnoviteľných zdrojov na účely smernice EU [5].
Príspevok vznikol v súvislosti s riešením grantovej úlohy VEGA č. 1/0511/11.
4. Literatúra
- [1] De CARLI, M. HAUSER, G. SCHMIDT, D. ZECCHIN, P. ZECCHIN, R. AN INNOVATIVE BUILDING BASED ON ACTIVE THERMAL SLAB SYSTEM, www.zub-kassel.de
- [2] prEN 15 377-3:2006 Heating systems in buildings – design of embedded water based surface heating and cooling systems – Part 3: Optimizing for use of renewable energy sources
- [3] LEHMAN, B. DORER, V. KOSCHENZ, M. Application range of thermally activated building systems tabs, Energy and Buildings 39 (2007) 593-598
- [4] BABIAK, J. OLESEN, B. W.PETRÁŠ, D. Alacsony hőmérsékletű fűtés és magas hőmérsékletű hűtés, (Low Temperature Heating and High Temperature Cooling) REHVA GUIDEBOOK No. 7, Brussels 2007, ISBN 978-963-88254-0-7
- [5] Directive 2009/28/EC, Smernica č. 2009/28/ES Európskeho Parlamentu a Rady z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES
The basic prerequisites for the use of heat pumps for heating and cooling for both the building with good thermal-technical properties and further suitable low temperature heating system and high temperature cooling.